Prasiatko

 Kvika je späť

Stal sa neskutočný zázrak!

Po tom, ako mi ešte v roku 2010 zomrelo moje milované morčiatko Kvika, ktoré mi darovala ešte moja najlepšia kamarátka Laura v tretiom ročníku na základnej škole som ostala zlomená a každý deň som naň s plačom spomínala.

 Neubehol deň, kedy by mi prasiatko nechýbalo. Odvtedy som už nemala žiadne nové zvieratko, keďže som ho nevedela mať tak rada, ako Kviku.

 V septembri 2013 som sa len tak z nostalgie išla pozrieť da chovproduktu a zaspomínať si na časy, keď som tam každý deň chodievala kupovať dobroty pre mojich 20 morských prasiatok, škrečkov a myšky.  

 V zadnej izbičke neveľkého obchodu boli na sebe naskladané klietky s rôznymi zvieratkami. Bola tam aj klietka s húfom mladých ustrašených strakatých čierno-sivých rozetových morčiatok, ktoré boli od strachu nakopené v rohu klietky. A uprostred klietky Kvika!

 Neverila som vlastným očiam, ani som nedúfala, že niečo také ešte niekedy uvidím! Vždy som hľadala morčiatko, ktoré by sa aspoň trochu podobalo na Kviku. Kvika však nebola ako ostatné morčatá, bola z polovice oranžovej farby, druhú stranu srsti mala zložení z kombinácie srsti, z ktorej každý chĺpok bol kombináciou troch farieb; oranžovej, hnedej a tmavo hnedej. Okrem toho mala po sebe mnoho krásnych fliačikov. Taká originálna kombinácia sa tak jednoducho dvakrát nevyskytne.

 No a tu som uprostred klietky videla na vlastné oči jedno obrovské, dlhé a napapané oranžovo hnedé morča s presne takými fliačikmi ako Kvika, presne takej istej veľkosti a s takou istou iskričkou v očku. Toto prasiatko malo presne taký výraz ako Kvika, sebavedome stálo cez celú klietku a úplne samé malo obsadenú celú misku a veselo si pochutnávlo na krmive. Okamžite som si prasiatko kúpila a zobrala ho domov. Po pár dňoch sa začalo správať presne tak, ako kedysi Kvika a vyskakovalo na mňa z klietky. Teraz už viem, že svojho najlepšieho priateľa som získala späť...!