Prasiatko

Skvelý deň!

 Dnes ku mne má prísť Barbora. Už od desiatej som ju vyzerala spoza okna. Prišla však až o trištvrte na jedenásť, lebo musela ísť autobusom. Najskôr som jej ukázala všetky moje morčatá. Veľmi sa jej zapáčilo moje vtedajšie nové morča Baby Moon of Lilienblum. Asi polhodinu sme ich hladkali a potom sme ich vypustili, aby si pobehali po izbe. Potom sme začali súťažiť a hrať hry, ktoré som vopred pripravila. Prvou úlohou bolo nájsť matriošky poschovávané po izbe. Proti Barbore súťažil môj brat, Roman.  Súťaž sa skončila remízou. Môj brat a aj Barbora našli každý po jednej matrioške. Vo vnútri boli ukryté papieriky so slovami, z ktorých zložili vetu a dozvedeli sa odkaz. Potom si každý z nás vytiahol z kôpky papierik s úlohou, ktorú musel splniť. To bola druhá súťaž. Veľa sme sa pri nej nasmiali. Keď sa už minuli všetky papieriky, každý z nás vymyslel a napísal ešte po šesť úloh a hralo sa ďalej. Treťou súťažou boli takzvané chute sveta. Na tanieri bolo dvanásť malých pohárikov a v každom z nich bolo niečo, čo si musel zjesť. So zatvorenými očami sme ukázali na jeden z pohárikov a jeho obsah sme si museli zjesť. Nie vždy tam boli iba pochúťky. Ja som schytala dve posolené jablká a tvrdý chlieb. Roman musel zjesť pohár plný sušeného tymiánu ( tymián je korenina ) a pocukrené čipsy.  Barbora zjedla papierový obrúsok. Keď sme dohrali chute sveta, obliekli sme sa a šli sme von na prechádzku obdivovať jarnú prírodu Brezian. Od domu sme s Barborou zabehli po bánovskej ceste až ku potoku obkolesenému stromami. Prekročili sme potok a vybrali sme sa ďalej po potoku. Spolu s Barborou sme vzali zopár vzoriek ( horniny, rastliny ) pre Jaraba, nášho prírodopisára. Občas sme sa pri zdolávaní potoka poriadne zapoili. Hlavne keď sme balansovane prechádzali po zvalenom kmeni stromu cez potok. Objavili sme nádherný vodopád. Občas mi Barborka musela podať pomocnú ruku - skákanie z trojmetrovej výšky na druhú stranu potoka bolo naozaj veľmi náročné. Vyšli sme z potoka a Roman odišiel na bicykli späť domov. Ja, Barbora a starý tata sme šli ešte do lesa. Cestou sme vytrhávali drobné stebielka trávy pre morčatá. V lese sme sa stavili v mojom drevenom bunkri, ktorý som postavila minulé leto. Keď sme prišli domov, čakali nás súťaže, ktoré nám pripravil Roman. Najskôr sme bežali s pinpongovou loptičkou na lyžičke z obývačky do kuchyne. Najlepší čas mala Barbora, po nej som bola ja a najpomalší bol starý tata. Jednou z úloh bolo aj vypitie deci sirupu bez vody. Bolo to veľmi sladké. Potom každý zaspieval nejakú pesničku. Starý tata spieval Prší, prší a Roman spieval tak hrozne, že ani neviem čo spieval. My s Barborou sme spievali našu obľúbenú pesničku Real to me z učebnice angličtiny. Každý skvelý deň sa však musí raz skončiť. Barbora odišla a potom ešte desať minút vyčkávala svojich rodičov na ceste, neďaleko nášho domu. Ona o tom asi nevedela , ale ja som ju potajomky sledovala ďalekohľadom z balkóna až kým si po ňu neprišli rodičia. Pevne dúfam, že ma Barbora poteší svojou návštevou aj nabudúce.

Na obrázku spievame pesničku z učebnice. Vpravo je Barbora a vľavo som ja.