Prasiatko

Mali sme sa učiť

V sobotu 10.4. ku mne mala prísť moja spolužiačka Barbora presne o jedenástej. Mala priniesť nejaké knihy a mali sme sa učiť na prijímacie skúšky na španielske gymnázium v Žiline. Skúšky budú už vo štvrtok 15.4. . Mám dosť málo času na učenie. Ráno som musela vyupratovať CELÝ dom. Napísala som pre Barborku test z rôznych predmetov, lebo aj ona mi spravila test. Už od pol jedenástej som ju vyčkávala pri okne ale ako inak, ona prišla neskoro. Vždy príde hodinu po dohodnutom čase. Prišla teda o dvanástej. Stála pred bránkou aj s igelitkou, bola oblečená vo svojej bunde, ktorú nosí každý deň do školy. Čakala, kým jej tú bránku prídem otvoriť ja. Tak som jej otvorila a prešli sme po chodníku k domu. Potom sme potichu prešli na horné poschodie. Hore som jej najskôr dala jeden z mojich testov, čo som jej spravila. Potom sme si spravili testy, čo sme si vyrobili navzájom. Išli sme sa pozrieť na moje morčatá. Barborka obdivovala mojich deväť morčiat. Poprvýkrát uvidela Marca, Primu Bellu Cullen, Shamrocka Silverdaya a Zinadu od Medunky. Ona má doma dve morčatá - Esme a Sofiu. Venovali sme sa Kvike, môjmu prvému morčaťu. Potom sme sa učili. Asi tak dvadsať minút sme sa snažili učiť. Avšak sa nám to nepodarilo. Preto som vymyslela niečo zábavnejšie. Spolu s bratom Romanom sme pripravili moju obľúbenú hru - chute sveta. Na tanieri je veľa menších pohárikov. V každom poháriku je niečo na jedenie. So zatvorenými očami si ten, kto je na rade zvolí jeden z pohárikov a jeho obsah musí zjesť. Neboli tam však len pochúťky. V troch pohárikoch bol chlieb, v jednom voda, v ďalšom sirup. V iných bola káva, čaj v sáčku, smotana s kakaovou polevou, papier alebo aj slanina so šľahačkou. Mne sa ušlo vrecúško čaju, chlieb a papier. Barborka mala chlieb, kávu a smotanu s kakaovou polevou. Roman mal sirup, vodu a chlieb. Šľahačku so slaninou napokon nemal nikto. Potom sme hrali inú hru. Každý z nás napísal na desať papierikov rôzne úlohy. Papieriky sme zmiešali a každý si ťahal. Ja som musela oblíznuť kaktus, zjesť A4 papiera, pobozkať záchodovú misu, rozbehnúť sa oproti stene a vraziť do nej, potiahnuť Barborku za vlasy, hodiť po Romanovi topánku, strčiť ruku do akvária a ďalšie iné veci. Roman to nemal až také zlé. Pamätám si len to, že musel ukazovať neslušné gestá z balkóna, zjesť trochu krmiva pre morčatá, zjesť trochu pilín, zakričať ,,slovenskóó do tohóó!" a vyjsť v pyžame na terasu. Barborka napríkla jedla krmivo pre rybky alebo vykrikovala z balkóna slávny výrok jedného z politikov. Veľa sme sa pri tom nasmiali. Potom sme vymýšľali scenár na jedno divadielko do školy. Neskoršie sme sa vybrali von na bicykloch až k môjmu bunkru. Šli sme spolu k lesu a rozprávali sme sa pri potoku. Barborka nespadla do potoka a nebola potom vôbec mokrá. Keď sme sa vrátili, musela ísť domov. A keď už bola preč, rozmýšľala som, či bude naštvaná že sme sa (skoro) nič nenaučili.